JAKUBSKA CESTA 2015 D – 4. pôstna nedeľa
Rok zasväteného života
Veď moje kroky podľa svojho výroku, nech mi nevládne žiadna nespravodlivosť.
(Ž 119, 134)
Slepých povediem cestou, ktorú nepoznajú, chodníčkami, o ktorých nič nevedia, ja ich budem viesť. Tmu pred nimi zmením na svetlo, pahorkatiny na rovinu.
(Iz 42,16)
On pozná moju cestu...
(Job 23,10)
Dokončiť cestu i keď máme stále veľa iných starostí a povinností. Niekedy potrebuje ten vedľa nás, aby sme išli do vedľajšej dediny s ním pár kilometrov ďalej. Prípadov tejto situácie je viac: možno je už večer a on cestu dobre nepozná, alebo kráča s posledných síl a potrebuje pomôcť a povzbudiť do cieľa. Niekedy sa nevie dohovoriť a potrebuje preklad atd. Pohodlnosť, egoizmus a sebectvo, na ktoré tak často narážame nás môžu doviesť k tomu, že budeme necitlivý či aj neľudský k okoliu, k našim pocestným bratom a sestrám, k tým, ktorých nám posiela Boh do cesty. Svet je každodenne plný prípadov, keď stačilo málo a príbeh dňa i príbeh človeka by sa skončil úplne inak. Keby… Malá pomoc dokáže veľké veci. Malé gesto mení svet. Malé kroky nás vedú do večnosti ak obetujeme svoj čas, prostriedky, či svoje talenty a schopnosti.
(Aj malá ľahostajnosť je príčinou veľkej katastrofy. Aj malé zanedbanie dôležitej veci znamená často smrť človeka.)
,,Dokonči cestu za mňa, ja odchádzam na večnosť. “
Jeden mladý človek sa raz vydal na púť Jakubskej cesty. Keď sa po 300 km necítil dobre povedal si, že je to len prechodná nevoľnosť a pár etáp do cieľa predsa ešte zvládne. Preto sa skoro ráno vybral ešte za tmy na ďalšiu etapu, ktorá viedla cez hory. Ďalší pútnici prechádzali cez kopec okolo poludnia a jeho tam našli už mŕtveho. Na mieste mu potom postavili kríž a na ňom bolo napísané: ,,Tu skonal ten, čo doputoval do nebeského cieľa, aj keď na zemi skonal uprostred cesty.“ Jeho otec však po roku sa rozhodol doputovať jeho cestu a z bodu kde skonal doputoval až do cieľa celej cesty. Aký veľký symbol – dokončiť jeho kroky, dokončiť jeho cestu.
V inom bode Jakubskej cesty dvaja pútnici hľadali ubytovanie, ale všetko už bolo obsadené. Napriek snahe prejsť celé mesto a niečo nájsť po 30 km trase bol už večer a ďalšia reálna možnosť ubytovania bola až 7 km za mestom. Ostali prekvapený, keď sa jeden človek v meste ponúkol, že ich tam dovedie, napriek tomu, že mu nič nepovedali. A ubytovanie na noc v deň keď stále pršalo nakoniec s jeho pomocou našli.
Takéto prekvapenia sú dôkazom, že ak veríme že Boh vie všetko, pozná aj našu núdzu a postará sa spôsobom pre nás často prekvapujúcim.
,,Vernosť a zrada“
Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. Niektorí namrzene šomrali: Načo také plytvanie olejom? Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. A osopovali sa na ňu. Ale Ježiš povedal: Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok. Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala.
Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť. Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť. (Mk 14,3-11)
Vzťah k Ježišovi i postoj k materiálnym veciam, či modlám je často v zásadnom rozpore. Nemožno slúžiť Bohu i mamone. A pre peniaze, kariéru či chvíľkovú slávu človek dnes dokáže ľahko zapredať svoje hodnoty, svoju vieru, etiku, dôstojnosť, slušnosť, druhého človeka, svoju rodinu ba i samého seba. Uprednostnime Ježiša, dajme ho na prvé miesto pred všetkým a náš život sa zmení. Svetlo a múdrosť do našich rozhodnutí, obeta ochota sa niečoho zrieknuť je často predpokladom, aby sme inak videli, aby sme tak došli do cieľa.
V priebehu nasledujúceho týždňa:
Urobme niečo zástupné pre druhého, obetujme časť zo svojich prostriedkov na podporu chudobným a potrebným, zdarma poskytnime svoje schopnosti tomu, kto to potrebuje.
Prečítaj si príbeh v Evanjeliu podľa Matúša 19, 26-30
Buď miernosťou obdarený. A pomáhaj ľuďom. Každý je druhému vzácnym darom.
/Fraternita Jeruzalem – Prameň vody na cestu/
Jakubska cesta SK
jakubskacestaesprit 