3. pôstna nedeľa na Jakubskej ceste

JAKUBSKA CESTA 2015 C – 3. pôstna nedeľa                                               Rok zasväteného života

“Vyber si cestu života alebo cestu smrti, cestu požehnania alebo zatratenia.,,

,,Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú.“

Mt 7, 13-14

Vybrať si úzku cestu i keď svet ponúka ísť cestou širokou a pohodlnou. Cesta sveta je pre nás veľmi lákavá no nevedie do večnosti. Keď človek nastúpi akúkoľvek cestu, môže po čase sa unaviť. Môžu prísť prekážky i na pohľad vábivé lákadlá a zrazu kráčať nie je vôbec ľahké ani príjemné. Kráčať nielen fyzicky ale ani vnútorne potom nie je už možné . Objavujeme na ceste aj neporozumenia či hádky, nezmieriteľné postoje. (Aj v skupine alebo aj vo svojom vnútri.) Vtedy aj keď sme niečo spoznali alebo naopak neporozumeli sme niečomu sa musíme akoby trochu stíšiť, upokojiť, ísť do ústrania a poopraviť si okuliare. Jedno príslovie hovorí že ak chceš porozumieť druhému, musíš sa naučiť kráčať v jeho topánkach. Nie sú to len topánky jari, leta, jesene či zimy, sú to aj topánky radosti, smútku, nádeje, zúfalstva, nepochopenia, lásky, prozreteľnosti, utrpenia, svedectva, milosrdenstva, pravdy, proroctva i noci – keď nič nevidíme a ničomu nerozumieme a dňa – keď je všetko jasné ako modrá obloha plná teplých lúčov.

Príroda aj nám ukazuje že na dobré ovocie treba čakať, že treba občas aj oddychovať či mať priestor na rozhovor a vnútorne dozrievanie i vnútorné čakanie. Ticho lesa a vánok na lúke môžu uspôsobiť našu dušu k tomu aby vnímala Ducha svätého a ten ju potom povedie na miesta, ktoré sú v Jeho srdci ukryté.

„Kto veľa miluje tomu sa odpúšťa veľa hriechov, lebo láskou spoznávame to čo inak vidieť nevieme.”

Keď sa dvaja ľudia vybrali na cestu pozdravili ďalšiu dvojicu, kráčajúcu pred nimi a dali sa do reči. Jedna mladá žena začala svoj príbeh ako na Jakubskej ceste do Compostely sa spoznala s mužom, teraz už manželom. Nepočítala kilometre ani dni, ale každým prekonaným úsekom cesty vo svojom srdci vnímala uistenie, že toto je muž, ktorého jej posielala Boh. Keď prišli do Compostely po 570 km povedala Bohu, že ak je to ten pravý nech ju pozve na večeru. A on ju v ten deň na večeru aj pozval. Teraz kráčajú po Jakubskej ceste týždeň po svadbe a je to čas na svadobnej ceste, keď si nevybrali hotel, ani ostrov snov ale Camino. Vybrali sa poďakovať Bohu za to, že ich kroky práve na Jakubskej ceste spojil i za požehnanie do spoločného života. Druhý pár bol prekvapený, pretože už dlhšie spolu chodili a nevedeli sa rozhodnúť pre manželstvo. Po jednej adorácii a svedectve jedného mladého pútnika sa rozhodli, že Jakubska cesta im ukáže či sa majú zobrať. Stav keď jeden v kríze potrebuje druhého, alebo niekedy chce jeden z dvojice pár hodín kráčať sám, či stav keď obuv niekde tlačí, je celodenný dážď, po pár dňoch u seba či partnera videli oporu alebo ľahostajnosť i jeho charakter. Keď sa prebrodili riekou, a museli si odpočinúť vo veľkej horúčave ďakovali manželom za ich svedectvo. Potom v Compostele stretli aj ďalší manželský pár z Nemecka len niekoľko dní po svadbe, idúci na bicykli v tričku Sme 30 dni manželia. Svedectvo manželov s troma deťmi, večer kde sa ubytovali počuli aj o rodine. Tam kde 7 rokov nemali deti a rozhodli sa modliť a kráčať 333 km po Jakubskej ceste sa po čase narodili tri deti. A tak mali večer dosť inšpirácie na rozhodnutie sa pre manželstvo. No objavia sa aj príbehy ľudí, keď sa po púti do Compostely rozišli, pretože zistili, že to nie je ich spoločná cesta životom. Púť je akoby obrazom života, keď nám pomáha z nadhľadu si uvedomiť veci, ktoré často v každodennosti nevidíme.

Niekedy našu cestu životom musíme hľadať a niekedy príde ako blesk z jasného neba. Boh má pre každého z nás pripravené to, čo potrebujeme. Aj keď nám to nedá hneď, alebo spôsobom ako si to my predstavujeme, ak sme citlivý na jeho vnuknutia nájdeme to. Čakanie nás aj premení aj upevní.

V priebehu nasledujúceho týždňa:

Buď ,,anjelom,, a urob niečo tak, aby to ten komu pomôžeš ani nespozoroval. /Podľa možnosti v rodine, v spoločenstve, v škole, v práci alebo aj neznámemu človeku, ktorého stretneš alebo poznáš jeho zložitý príbeh./

Nájdime si čas na 30 min. osobnú modlitbu v ktorej dáš Bohu priestor aby ťa viedol po ceste šťastia. /Prečítaj si v knihe Sirachovec 14. a 15. kapitolu/

Otlač do každého okolo, či s tebou idúceho, či postávajúceho na ceste okolo, pokoj, dobro a lásku, aby cez obraz Boha v tebe spoznal Stvoriteľa.

/Fraternita Jeruzalem – Prameň vody na cestu/

Jakubska cesta SK

http://www.jakubskacesta.eu

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s